Pred niekoľkými rokmi sa začala výstavba vodného diela na Váhu pri Nosiciach , ktoré dostalo pomenovanie Priehrada Mládeže - škola výchovy mladých ľudí pre industrializáciu Slovenska. Myšlienka vybudovať na hornom Váhu veľké vodné diela, ktoré by zvýšili výrobu elektrickej energie a tak napomohli industrializovať krajinu, rozvoj dopravy a elektrifikácia obcí. O možnostiach vybudovania hydroelektrárni sa uvažovalo v bývalej ČSR. V roku 1930 bol dokončený generálny projekt vybudovania Váhu od Žiliny dolu aj pre plavebné účely – Vážska kaskáda . Plány využitia rieky Váh na účel výroby el. energie sa však realizovali až počas veľkého programu spriemyselňovania S. , vytýčeného KSČ.
Pred päťdesiatimi ôsmimi rokmi sa začala výstavba vodného diela na Váhu pri Nosiciach , ktoré dostalo pomenovanie Priehrada Mládeže - škola výchovy mladých ľudí pre industrializáciu Slovenska. Myšlienka vybudovať na hornom Váhu veľké vodné diela, ktoré by zvýšili výrobu elektrickej energie a tak napomohli industrializovať krajinu, rozvoj dopravy a elektrifikácia obcí. O možnostiach vybudovania hydroelektrárni sa uvažovalo v bývalej ČSR. V roku 1930 bol dokončený generálny projekt vybudovania Váhu od Žiliny dolu aj pre plavebné účely – Vážska kaskáda . Plány využitia rieky Váh na účel výroby el. energie sa však realizovali až počas veľkého programu spriemyselňovania S. , vytýčeného KSČ.
NA PM bolo spolu vytvorených 5 táborov. Znamenalo to organizačnú jednotku ale aj samostatné ubytovanie , či v drevených barakoch alebo murovaných prízemných domčekoch .Každý tábor mal vlastné kultúrne a športové priestory. Tábory boli rozmiestnené v rôznych miestach č. 1 a 2 v priestoroch kde je dnes priehradná nádrž,č.3 a 4 sa nachádzali medzi obcou Nosice a mestom Púchov vedľa železničnej trate a 5. Tábor bol najďalej v obci Udiča. Každý tábor tvorili 3 brigády po 120 brigádnikov . Tie sa skladali z čiat, tie 30-40 ľudí. Organizácia ,systém riadenia a funkcionárov sa prevzal z Trate mládeže. V organizačných jednotkách boli velitelia, politickí zástupcovia, kultúrnik, fyzkultúrnik a hygienik. Zavádzalo sa socialistické súťaženie, ktoré podstatne ovplyvňovalo výkony pracovníkova bolo hnacím motorom práce. Súťažili jednotlivci aj kolektívy. Brigádnický turnus trval 1 mesiac. Zväzáci teda brigádnici na PM sa učili po novom pracovať mnohí z nich prvýkrát držali v rukách krompáč či lopatu. V roku 1952 na priehrade vznikol zlepšovateľský krúžok, ktorý mal odstrániť nedostatky a urýchliť plnenie plánu.
Hlavný účel zostáva stále nezmenený, je to výroba elektrickej energie a denné či týždenné vyrovnanie prietokov Váhu. V minulosti sa priehrada využívala aj na rekreačné účely. Medzi kúpeľmi a Považskou Bystricou premávala väčšia výletná loď a tiež medzi kúpeľmi a Cerovom – kde bolo miestne pohostinstvo s možnosťou tanečnej zábavy.
Každé leto kúpele ožívali pod náporom tisícok ľudí, ktorí sa zúčastnili na letných slávnostiach konajúcich sa v tunajšom amfiteatri. Ďalej sa priehrada využívala na mnohé športy- plachtenie, člnkovanie, motoristický vodný šport, táborenie, rybolov či turistika po okolitých končiaroch z ktorých sa naskytne nádherný panoramatický pohľad na priehradu .Pri obci Udiča bolo možné stanovať a kúpať, ale iba na vlastné nebezpečie. Najvyšší vrch nad priehradným múrom je Hradisko, na jeho úpätí je postavená vežička – rozhľadňa, z čas budovania , s výškou 566,7m poskytuje taktiež pekný panoramatický pohľad.
V minulom storočí boli plány na vybudovanie umelej pláže v oblasti obce Upohlav, kde bol navozený piesok ,ktorý sa však časom odplavil (dnes dominantné kosákovité výbežky po pravej strane koryta. Tieto miesta odkúpil športový klub zo Vsetína , ktorý si celý areál oplotil a tým tunajším obyvateľom znemožnil prístup k priehrade. Totiž naši západný susedia majú zákon podľa ktorého sú všetky vodné plochy , či už prírodné alebo umelo vytvorené zákonom chránené pre zachovanie prirodzeného rastlinstva a živočíšstva a preto je tam zákaz používania motorových skútrov na vodnej ploche. Keďže je problém doma prečo sa nepresunúť pár km za hranice kde ich nikto nebude tresne stíhať. Veď na Slovensku už od dávna platí že budovanie a plne využívanie je prednejšie ako ochrana životného prostredia.
ZAUJÍMAVOSTI , ÚDAJE A FAKTY
Vodné dielo Nosice je v poradí ôsma priehrada na Váhu, ktorá vznikla prehradením koryta v riečnom kilometri 209,00. Betónovou gravitačnou priehradou v rokoch 1949- 1957. Pôvodný názov vodného diela je priehrada mládeže, pretože jej výstavba bola pridelená vtedajšiemu zväzu mladých. Brigádnici povinne odpracovavali niekoľko týždňové turnusy. Postavili aj rozhľadňu na úpätí vrchu Hradisko.
Pred výstavbou priehrady muselo byť preložených 12 km železnice a 35 km ciest. Do novopostavených domov bolo presídlené obyvateľstvo z obce Milochov a z Nosíc (miesta pod priehradným múrom).Úplne zmizla z mapy obec Okrut. Priehradný múr má korunu dlhú 501,7m a výšku nad základovou škárou 31,5m . Je široký 7.5 m a hĺbka vody pri múre dosahuje 18 m .Maximálna hladina vody v priehrade dosahuje úroveň 280m.n.m. Betónovú priehradu tvorí 31 blokov. Celkový objem priehrady je 36 mil. . Zatopená plocha je 7 .V najširšom mieste sú brehy vzdialené 1.5 km . Silné zanášanie priehrady sedimentami si vyžiadalo dodatočné vybudovanie usmerňovacích hrádzi pri PB( dĺžka 2800m)a pri Udiči(800 m). Účelom je energické využitie prietokov Váhu, odstránenie problémov s povodňami, umožnenie odberov vody, rozvoj vodných športov a turistiky. V poslednom období tu prekvitá rybárstvo, najčastejšie lovenou rybou je kapor, taktiež je tu možné vidieť 160 druhov vtáctva.