Vyhľadávanie

Kontakt

Maroš Trnik

maros0825@azet.sk

Orion Nosice

Orion Nosice.mp3

05.04.2010 14:05
 
TOPlist

 Počasie

 

 

Pred niekoľkými rokmi sa začala výstavba vodného diela na Váhu pri Nosiciach , ktoré dostalo pomenovanie Priehrada Mládeže - škola výchovy mladých ľudí pre industrializáciu Slovenska. Myšlienka vybudovať na hornom Váhu veľké vodné diela, ktoré by zvýšili výrobu elektrickej energie a tak napomohli industrializovať krajinu,  rozvoj dopravy a elektrifikácia obcí. O možnostiach vybudovania hydroelektrárni sa uvažovalo v bývalej ČSR. V roku 1930 bol dokončený generálny projekt vybudovania Váhu od Žiliny dolu aj pre plavebné účely – Vážska kaskáda . Plány využitia rieky Váh na účel výroby el. energie sa však realizovali až počas veľkého programu spriemyselňovania S. , vytýčeného KSČ.  

 

 
Nosická vodná nádrž ponúka bohaté možnosti pre letný oddych (kúpanie, rybolov, surfovanie, plachtenie i člnkovanie). Pri vodnej nádrži hniezdi množstvo druhov vtáctva. V okolí je krásna príroda s náučným chodníkom
 
 
 
Pri stavbe Nosickej priehrady v roku 1952 bol náhodne objavený prameň, ktorý dodnes využívajú kúpele Nimnica, vybudované v tesnej blízkosti nádrže. 
 
 
 
 
Vodná elektráreň Nosice je priehradovou vodnou elektrárňou a jej nádrž má funkciu týždenného vyrovnávania prietokov. Využitá voda je odvádzaná pri Púchove do hate Dolné Kočkovce, ktorá je súčasťou najstaršej kaskády VE na Váhu. 
Nádrž Dolné Kočkovce má však pomerne malý akumulačný objem a vodná elektráreň pod ňou relatívne malú hltnosť (150 m3.s-1), preto vodná elektráreň Nosice s maximálnym prietokom skoro 400 m3.s-1 má obmedzenú dobu špičkovej prevádzky.
 
 
 
 
 
Parametre - Vodná elektráreň NOSICE:
 
Kategória: Priehradová - akumulačná
Výkon inštalovaný MW: 67.5
Tok: Váh
Typ turbíny: Kaplan
Prietok: 3x 130 m3.s-1
Počet turbo agregátov: 3
Rok uvedenia do prev.: 1957
Priemerná ročná výroba GWh: 157.4
 

Pred päťdesiatimi ôsmimi rokmi sa začala výstavba vodného diela na Váhu pri Nosiciach , ktoré dostalo pomenovanie Priehrada Mládeže -  škola výchovy  mladých ľudí pre industrializáciu Slovenska. Myšlienka vybudovať na hornom Váhu veľké vodné diela, ktoré by zvýšili výrobu elektrickej  energie a tak  napomohli industrializovať krajinu,  rozvoj dopravy a elektrifikácia  obcí.  O možnostiach vybudovania   hydroelektrárni sa uvažovalo  v bývalej ČSR. V roku 1930 bol dokončený generálny projekt vybudovania Váhu od Žiliny  dolu aj pre plavebné účely – Vážska kaskáda . Plány využitia rieky Váh na účel výroby el.  energie sa však  realizovali až počas veľkého programu  spriemyselňovania S. , vytýčeného KSČ. 

 

 
 
 
Vo februári 1950, na malej železničnej stanici v Milochove, vystúpilo prvých 13 brigádnikov, aby pripravovali podmienky pre tisíce ďalších mladých ľudí , ktorí mali prísť pokračovať v tradícii trate mládeže a postaviť nový   pomník socialistického vlastenectva, nadšenia a elánu mladej generácie – Priehradu mládeže. Vtedy ešte nikto v okolitých dedinách netušil, koľko života, radosti  z práce prinesú mladí ľudia do tichého údolia mohutného Váhu. Prvé práce začali  postavením dreveného baráku, ktorý bol prevezený z Trate mládeže. V prvých mesiacoch sa stavebné práce sústredili na výstavbu drevených táborov ,ktoré slúžili ako dočasný domov pre mnohých mladých  zväzákov. Spočiatku sa vyskytli problémy s náborom, ale koncom  februára nastúpila prvá kompletná  brigáda v počte 120 mladých ľudí, v marci to už bol 345 osôb, ktorí pracovali na prípravných prácach. V ďalších mesiacoch záujem rapídne rástol ,najmä vďaka náborom prebiehajúcim aj v iných oblastiach Slovenska. Počas roku 1950 sa na stavbe vystriedalo 12 825 mladých brigádnikov. 
 
 
 Vodné dielo sa budovalo v 3 hlavných etapách:
 
 
 
1.etapa:  - rieka Váh tiekla pôvodným korytom, bolo postavené ľavé krídlo hrádze, hydrocentrála, stredná časť priehrady a prístavný múr. Objekty boli budované v stavebnej jame pod ochranou ohrádzky, postavenej na celkovú ochranu. Súčasne sa postavili tri piliere výpustného zariadenia a sedem blokov pravého krídla priehrady.
 
 
 
2.etapa: - vybudovanie výpustného zariadenia, utesnenie stavebnej jamy. Váh bol preložený do priepichu  na pravej strane. Súčasne so stavebnými prácami na vypustenom úseku vykonávali montážne práce na hydrocentrále, bola dokončená priľahlá budova postavená transformačná stanica (100kv) s revíznou vežou.
 
 
 
3 .etapa: -dobudovanie pravého krídla priehrady. Stavebná jama bola chránená
 
zemnými hrádzami, ktorých vnútorná(návodná) strana bola tesnená. Zároveň sa montovali oceľové konštrukcie výpustného zariadenia. Návodná ohrádzka plnila funkciu ochrany stavebnej jamy.   
 
 
 
 
 
Betón  na výstavbu vodného diela  sa vyrábal v dvoch betonárkach. Na ľavom brehu mala  betonárka kapacitu 40  /hod. a na pravom 20/hod.. Na výrobu výrobu sa používali miestne štrkopiesky, ktoré sa prali a triedili na štyri frakcie. Frakcie sa z triediarne dopravovali na skládku lanovkou.
 
Ďalej . dopravovali pod žeriavy úzkorozchodnou železnicou a nákladnými autami. Cement bol  dovážaný z Ladiec. Lomový kameň na opevnenia brehov nádrže ,odpadového kanála a upraveného Váhu, ako aj na stavbu ciest sa dovážal z lomov v Tunažiciach a v Považskom Podhradí. 
 
 
 
ČIASTKOVÉ OBJEKTY VÝSTAVBY PRIEHRADY
 
 
 
Vlastná stavba mala tieto čiastkové objekty:  
 
1.        Betónový gravitačný  múr priehrady
                                        
                                           2.            Hydrocentrála.                                                                 
 
3.        Odpadový kanál hydrocentrály.
 
4.        Preložka dvojkoľajovej železnice v úseku Púchov - Považská Bystrica v dĺžke 12 km.
 
5.        Preložka štátnej cesty Nimnica – Orlové v dĺžke 35 km.
 
6.        Výstavba sídlisk v počte 128 bytových jednotiek pre 
 
Presídlencov z obce Okrut a čiastočne z obcí Nosice, Milochov a Podvažie .
 
Ďalej  bolo vybudovaných šesť dočasných táborov, v každom s možnosťou ubytovania 400 pracovníkov, stredisko na ubytovanie a stravovanie asi 1000 pracovníkov a  budovu 
 
dočasnej  priemyselnej školy stavebnej. Tento komplex bol budovaný s neskorším úmyslom  využitia ako rekreačného strediska. Avšak po objavení minerálneho prameňa sa tieto budovy začali využívať ako objekty Československých štátnych kúpeľov. Pre potreby PM sa vybudovala aj  moderná nemocnica s perspektívnou polohou pre celé okolie.
 
 
 
 
 
OSTATNÉ ZARIADENIA NA VOD. DIELE
 
Zariadenia na meranie a pozorovanie pre bezpečnosť  vodného diela sú zriadené nasledujúce meracie a pozorovacie zariadenia:  
 
-  pevné výškové body
 
-  kontrolné výškové body 
 
-  sklonomerné základne
 
-  kyvadlá
 
-  sieť bodov zámernej priamky
 
-  skoby na meranie  relatívnych posunov na dilatačných    škárach                     
 
                                                                   
 
-  žľaby na meranie priesakov
 
-  geofyzikálne pozorovacie zariadenia
 
-  vztlakomerný  systém 
 
 
 
      
 
VYSŤAHOVANIE OBYVATEĽOV ZATOPENÝCH OBCÍ  A   ZABEZPEČENIE NÁHRADNÝCH OBYDLÍ
 
Príprava na stavbu PM:
 
 
 
„Všeobecná túžba budovať, prestavať každý kút, znamenala obrovský zvrat v doterajšom spôsobe života. Ak sme chceli industrializovať Slovensko dezindustralizované za prvej Československej republiky, potrebovali sme viac elektrickej energie, než ako mohli vyprodukovať doterajšie elektrické zariadenia. Preto vznikli smelé  a veľkolepé plány, vybudovať vážsku kaskádu. Tým došlo k úvahe, dotýkajúcej sa tunajšej obce, započať s prípravou stavby PM.“
 
 
 
 
Znamenalo to vykúpiť pozemky a domy, kde bude zamýšľaná budúca priehrada.  Dedina Okrut stála po ľavej strane cesty smerom z Považskej Bystrice na Maríkovskú dolinu neďaleko  vrchu „Žiarec“ ležiaceho po pravej strane cesty, obec tvorilo len pár domov ukrytých medzi stromami( v roku 1598 mala 5 domov,1784 už 22 domov a v roku 1828 len 11 domov a 96 obyvateľov). Obyvatelia sa živili pltníctvom, roľníctvom a chovom dobytka. V roku 1955 zanikla. Väčšina obyvateľov bola presídlená do obce Uidča . Dnes nezatopené  zvyšky dediny ležia pri brehu Váhu smerom na Púchov. 
 
 
 
           Domy boli skutočne miniatúrne, dnes by sme to mohli posúdiť iba pri vypustení priehrady kde vidno základy a kmene starých zlikvidovaných stromov. 
 
Často mali lepšie hospodárske budovy pre dobytok ako samotné chudobné obydlie pozostávajúce prevažne z jednej miestnosti.
 
Podľa projektov mala byť dedinka zatopená spolu s niekoľkými domami  z Podvažia, čo je v súčasnosti časť Udiče v blízkosti rieky Váh. Pre náhradné obydlia boli vyhradené dve lokality(v blízkosti malej Udiče v katastrálnom území obce Okrut  a v k. u. obce Veľká Udiča)
 
  
 
Náhradné rodinné domy  v porovnaní so zbúranými boli ako paláce, obyvatelia dlho neverili, že sú naozaj ich .Nešla im do hlavy taká nevýhodná výmena zo strany štátu, pretože si boli vedomí aké schátralé domy opúšťali. Každý  z domov bol oplotený, mal svoj dvor, záhradu, vodovod, kanalizáciu, samostatný priestor. Dlho nebola v obci kanalizácia iba na týchto miestach. Niektoré domy mali postavené stodoly a hospodárske staviska ako pri svojich pôvodných domoch. Takto vznikla nová domová výstavba na Novej ulici(tiež Nová Kolónia- názov z kroniky, či Žabia ulica). V súčasnosti je zanedbateľný počet domov v pôvodnom stave, to znamená bez násilnej údržby, väčšina je už prerobená potomkami pôvodných majiteľov z ktorých je na žive len zopár. Každopádne zostávajú tieto obydlia dokladom o tom ako veľkoryso sa riešila otázka presťahovania obyvateľov v záujme budovania nového diela.
 
Svedčí o tom aj obec Milochov ležiaca na druhej strane Váhu (dnes časť PB).Obec bola presťahovaná aj s cintorínom(teda aj pozostatky zosnulých obyvateľov). Náhradnú výstavbu je vidno až dvakrát , cestou z Udiče do Púchova okolo vodného diela, skutočná podoba(žlté štíty) domov a odlesk na hladine diela ,ktoré pôvodné domy  pohltilo.    
 
 
 ORGANIZÁCIA PRÁCE

NA PM bolo spolu vytvorených 5 táborov. Znamenalo to organizačnú jednotku ale aj samostatné ubytovanie , či v drevených barakoch alebo murovaných prízemných domčekoch .Každý tábor mal vlastné kultúrne a športové priestory. Tábory boli rozmiestnené v rôznych miestach č. 1 a 2 v priestoroch kde je dnes priehradná nádrž,č.3 a 4 sa nachádzali medzi obcou Nosice a mestom Púchov vedľa železničnej trate a 5. Tábor bol najďalej v obci Udiča. Každý tábor tvorili 3 brigády po 120 brigádnikov . Tie sa skladali z čiat, tie 30-40 ľudí. Organizácia ,systém riadenia a funkcionárov sa prevzal z Trate mládeže. V organizačných jednotkách boli velitelia, politickí zástupcovia, kultúrnik, fyzkultúrnik a hygienik. Zavádzalo sa socialistické súťaženie, ktoré podstatne ovplyvňovalo výkony pracovníkova bolo hnacím motorom práce. Súťažili jednotlivci aj kolektívy. Brigádnický turnus trval 1 mesiac. Zväzáci teda brigádnici na PM sa učili po novom pracovať mnohí z nich prvýkrát držali v rukách krompáč či lopatu. V roku 1952 na priehrade vznikol zlepšovateľský krúžok, ktorý mal odstrániť nedostatky a urýchliť plnenie plánu.
 
 
 
 
 
 VYUŽITIE PRIEHRADY V MINULOSTI A  DNES
Hlavný účel zostáva stále nezmenený, je to výroba elektrickej energie a denné či týždenné vyrovnanie prietokov Váhu. V minulosti sa priehrada využívala aj na rekreačné účely. Medzi kúpeľmi a Považskou Bystricou premávala väčšia výletná loď a tiež medzi kúpeľmi a Cerovom – kde bolo miestne pohostinstvo s možnosťou tanečnej zábavy.
Každé leto kúpele ožívali pod náporom tisícok ľudí, ktorí sa zúčastnili na letných slávnostiach konajúcich sa v tunajšom amfiteatri. Ďalej sa priehrada využívala na mnohé športy- plachtenie, člnkovanie, motoristický vodný šport, táborenie, rybolov či turistika po okolitých končiaroch z ktorých sa naskytne nádherný panoramatický pohľad na priehradu .Pri obci Udiča bolo možné stanovať a kúpať, ale iba na vlastné nebezpečie. Najvyšší vrch nad priehradným múrom je Hradisko, na jeho úpätí je postavená vežička – rozhľadňa, z čas budovania , s výškou 566,7m poskytuje taktiež pekný panoramatický pohľad.

V minulom storočí boli plány na vybudovanie umelej pláže v oblasti obce Upohlav, kde bol navozený piesok ,ktorý sa však časom odplavil (dnes dominantné kosákovité výbežky po pravej strane koryta. Tieto miesta odkúpil športový klub zo Vsetína , ktorý si celý areál oplotil a tým tunajším obyvateľom znemožnil prístup k priehrade. Totiž naši západný susedia majú zákon podľa ktorého sú všetky vodné plochy , či už prírodné alebo umelo vytvorené zákonom chránené pre zachovanie prirodzeného rastlinstva a živočíšstva a preto je tam zákaz používania motorových skútrov na vodnej ploche. Keďže je problém doma prečo sa nepresunúť pár km za hranice kde ich nikto nebude tresne stíhať. Veď na Slovensku už od dávna platí že budovanie a plne využívanie je prednejšie ako ochrana životného prostredia.

 

ZAUJÍMAVOSTI , ÚDAJE A FAKTY
Vodné dielo Nosice je v poradí ôsma priehrada na Váhu, ktorá vznikla prehradením koryta v riečnom kilometri 209,00. Betónovou gravitačnou priehradou v rokoch 1949- 1957. Pôvodný názov vodného diela je priehrada mládeže, pretože jej výstavba bola pridelená vtedajšiemu zväzu mladých. Brigádnici povinne odpracovavali niekoľko týždňové turnusy. Postavili aj rozhľadňu na úpätí vrchu Hradisko.
Pred výstavbou priehrady muselo byť preložených 12 km železnice a 35 km ciest. Do novopostavených domov bolo presídlené obyvateľstvo z obce Milochov a z Nosíc (miesta pod priehradným múrom).Úplne zmizla z mapy obec Okrut. Priehradný múr má korunu dlhú 501,7m a výšku nad základovou škárou 31,5m . Je široký 7.5 m a hĺbka vody pri múre dosahuje 18 m .Maximálna hladina vody v priehrade dosahuje úroveň 280m.n.m. Betónovú priehradu tvorí 31 blokov. Celkový objem priehrady je 36 mil. . Zatopená plocha je 7 .V najširšom mieste sú brehy vzdialené 1.5 km . Silné zanášanie priehrady sedimentami si vyžiadalo dodatočné vybudovanie usmerňovacích hrádzi pri PB( dĺžka 2800m)a pri Udiči(800 m). Účelom je energické využitie prietokov Váhu, odstránenie problémov s povodňami, umožnenie odberov vody, rozvoj vodných športov a turistiky. V poslednom období tu prekvitá rybárstvo, najčastejšie lovenou rybou je kapor, taktiež je tu možné vidieť 160 druhov vtáctva.