Obec leží na rozhraní Javorníkov a Považského podolia, pri výtoku Vážskeho kanála z rovnomennej vodnej nádrže, v nadmorskej výške 280 m n. m. Leží 3 km severovýchodne od centra mesta a premáva sem linka č. 6 MHD z Púchova. Tiež tu zastavujú osobné vlaky na trati Púchov - Považská Bystrica.

 

Pôvodne samostatná obec sa spomína od roku 1407, patrila zemianskej rodine Lieskovských. Na kóte 566,7 m sa nachádza hradisko púchovskej kultúry. V chotári obce je sídlisko lužickej kultúry a slovanské pohrebisko z veľkomoravského obdobia. V rokoch 1949 - 1953 bola na Váhu vybudovaná Priehrada mládeže (Nosice), pod priehradným múrom vyviera minerálny prameň.Juhovýchodne od obce, pri vodnej nádrži, sa vzalesnenom prostredí nachádza rekreačné stredisko Cerov  .

 

 

 

 

Prehliadka priehradnej hrádze 

Exkurzia priehradným múrom vodného diela Nosice – Priehrada mládeže je poučným zážitkom. Priehrada mládeže sa začala stavať v roku 1949 a práce na nej trvali do roku 1958. Nádrž je dlhá 12 kilometrov a široká jeden kilometer. Celkový objem je 35,9 milióna kubických metrov. Cez celé priehradné teleso vedie revízna chodba a priehradná štôlňa, ktorých prehliadka je súčasťou exkurzie. Vodné dielo slúži hlavne na výrobu elektriny.

Obec Nosice povodne stála pri Váhu,hneď niže terajšieho železničného mostu a na čiastke Váhom odplavených pozemkoch.

Na označených miestach behom času vyorali sa črepy z hrncov,opálené brvná a základy bývalých obytných domkov.Po veľkej povodni 1813 prestavila sa znivočená obec"preniesla sa"Pod samý vrch Hrebeň.Z prenesenia sa usudzuje,že povstalo meno Nosice.Tento povod mena obce však úplne nezodpovedá,lebo v matrike r.k.dekanátu hornokočkovského,kde obec patrí farnosťou sú záznamy s označením "NOSICE"ešte pred touto povodňou.

Meno "NOSICE"trvalo až do roku 1906,kedy bývalý maďarský režim nanútil obci meno "Vágormos"(čítaj Vágormoš/.Po prevrate 1918 obec dostala znova svoje povodné staré meno.Na Vágormoš sa dnes málokto pamätá,hoci od prevratu uplynulo len 15 rokov.

So svetom spájala obec Nosice len polnia cesta,vedúca vrchom Nadnosíčie pod Zábrežky k terajšej tehelni v Horných Kočkovciach.Pri stavaní železničnej trate /1983 a druhá koľaj 1909/postavil bývalý erár v dialke asi poldruha km od púchovského nábrežia popri železničnej trati úzku cestu,ktorý úsek až podnes opravuje a udržuje riaditeľstvo železníc.Zbývajúce asi dva km obec sama postupne buduje.S Milochovom naša obec žiadnou cestou spojená neni.

Železnicou,poštounotárskym úradom,četníckou stanicou,dochodkovou kontrolou,súdom,berným úradom,patríme do okresného mesta Púchova.Poštu v prítomnej dobe nosí do obce listonoš z Púchova v útorok,štvrtok a v sobotu.

  V obci boli dva mlyny,jeden na prúde/na Váhu/,druhý v Cérove.Mlyn na Prúde,majetok to Lichtensteina museli zbúrať pri stavaní železničného mosta,druhý v Cérove vyhorel dňa 31.marca1923.Mlyn v Cérove mal tú zvláštnosť,že bol poháňaný vopred nahromadenou vodou malého potočika "Biely".