Vyhľadávanie

Kontakt

Maroš Trnik

maros0825@azet.sk

Orion Nosice

Orion Nosice.mp3

05.04.2010 14:05
 
TOPlist

 Počasie

Jarné vypaľovanie trávy zabíja život

Zákon 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi hovorí jasnou rečou - vypaľovanie trávy je pod hrozbou vysokých sankcií prísne zakázané. Právnickým osobám zaň hrozí pokuta až do výšky 16 596 € (499 971 tis. Sk), fyzickým do výšky 331 € (9971 Sk). Napriek tomu sa každý rok nájdu „snaživci”, ktorí zákon vedome, či nevedome porušujú. „Vypaľovanie trávy je naozaj každoročným problémom. Preto dôrazne upozorňujeme na zákaz vypaľovania suchej trávy, ktoré je u nás veľmi rozšírené. Je príčinou vzniku veľkého množstva požiarov so značnými materiálnymi škodami, často pri nich dochádza aj k vážnym zraneniam osôb. Niekedy si takýto požiar vyžiada tú najvyššiu daň – ľudský život a to najmä z radov dôchodcov. Každý rok sa opakujú situácie, pri ktorých dochádza k vzniku zbytočne veľkých škôd,” hovorí riaditeľ Okresného riaditeľstva HaZZ v Považskej Bystrici Zdeno Tarabík. Podľa jeho slov zohrávajú v probléme úlohu viaceré faktory. „Je to napríklad ľudská pohodlnosť - ľudia sa o svoj majetok celý rok nestarajú a na jar starú suchú trávu, či drobné krovie bez vlastnej veľkej námahy zlikvidujú. Problémom je aj nedostatočné právne vedomie, teda neznalosť platných právnych predpisov, ktoré túto činnosť zakazujú.”
Každoročne na jar sú preto hasiči „v pozore” - zintenzívňujú kontroly priamo v teréne, o škodlivosti a protizákonnosti vypaľovania trávy informujú verejnosť prostredníctvom médií, besedujú so žiakmi v školách. Aj napriek snahe sa im situácia často vymyká z rúk. „Na základe našich skúseností má informačná kampaň proti vypaľovaniu trávy paradoxne aj záporný efekt. Ten spočíva v skutočnosti, že uvedomelí občania nepotrebujú byť upozorňovaní na to, aby nekonali protizákonne a pre tých menej uvedomelých je to signál na to, že nastal ten „pravý čas“, tvrdí Zdeno Tarabík.
V okrese Púchov bolo v roku 2009 zaznamenaných 11 prípadov vypaľovania trávy, v roku 2010 počet stúpol na 19. Jarné vypaľovanie má narastajúcu tendenciu aj v okrese Považská Bystrica - v roku 2009 hasiči absolvovali 18 výjazdov, o rok neskôr až 28.
Do „kampane” proti vypaľovaniu sa každoročne zapájajú aj ochranári. „Vypaľovanie trávy je dôkazom neschopnosti ľudí trvalo sa starať o krajinu. Podpaľovanie rôznej „stariny” je len riešením dôsledkov, kedy pozemky zarastajú burinnými druhmi, nie príčin – teda zanedbania starostlivosti o pozemok, ktorý je v podstate našim majetkom. Pritom ide o zásah, ktorý nemá v našich civilizačných, geografických a klimatických podmienkach žiadne opodstatnenie. Na rozdiel od iných oblastí, nie sú u nás spoločenstvá, ktoré prirodzene vyžadujú vypaľovanie,” hovorí Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ TATRY. Laická predstava ľudí o tom, že požiarom prírodu „naštartujú”, je mylná. „Hospodári často argumentujú tým, že po vypálení lepšie rastie tráva. Je to rovnaký nezmysel, ako všetky ostatné argumenty, obhajujúce vypaľovanie. Tráva, ktorá sa objaví po vypálení, tam bola aj predtým. Práve poškodením nových výhonkov požiarom dochádza k nadmernému čerpaniu zásobných látok a k oslabovaniu trávnych porastov. A práve poškodené pozemky sú vynikajúcou pôdou pre šírenie burinných druhov a inváznych rastlín.“
Jarné vypaľovanie trávy podľa jeho slov postihuje nielen pôdne mikroorganizmy, ale aj mäkkýše, motýle, obojživelníky, plazy a vtáctvo hniezdiace na zemi a v krovitých porastoch. „Mnohé tieto druhy sú súčasťou biologickej ochrany ekosystémov a narušením rovnováhy vypaľovaním dochádza k premnoženiu škodcov v poľnohospodárskych kultúrach, v lúčnych a lesných ekosystémoch. Musíme si uvedomiť, že pri horení starej trávy (zotrvaní požiaru na mieste) vzniká teplota okolo 600 – 800 oC s niekoľkými vplyvmi: pôsobením priameho ohňa je zničených 100 % všetkých vývojových štádií hmyzu do výšky 100 cm nad povrchom pôdy, dochádza k 70 – 80 % - nému zničeniu jedincov, nachádzajúcich sa mimo ohniska požiaru, k zničeniu 50 – 70 - tich percent jedincov vplyvom zvýšenej teploty a dymových splodín vo výške 1 až 3 m nad povrchom, zániku 10 % jedincov do hĺbky 2 – 3 cm pod povrchom pôdy. Ak v rastlinných spoločenstvách podporuje vypaľovanie rozširovanie burinných druhov, aj v prípade hmyzu dochádza k podpore odolných, ľahko a vo veľkých množstvách sa rozmnožujúcich druhov, ktoré zväčša škodia nielen v postihnutom ekosystéme, ale aj v okolitých ekosystémoch polí, intenzívnych pasienkov a podobne,” argumentuje Rudolf Pado. „Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny používal v minulosti v rámci kampane proti vypaľovaniu slogan „Tráva spálená, bolesť znamená“ - s týmto sa dá iba súhlasiť,“ dodáva na záver. -elzet-